reklama

Akí sme pekní, takí sme sprostí!!

O čo krajšia je táto krajina, o to sprostejší ľudia v nej žijú. Vrátane mňa. A ja budem asi ten najsprostejší! Nie je to len o tom, že tak ako ostatní aj ja držím hubu a krok, ale štve ma, že viem, čo by som mohol a aj mal spraviť, ale ja sa vám normálne bojím. Veď nakoniec si to aj tak vždy odskáčeme my nevinní alebo vlastne vinní? Tak napríklad...

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Tak napríklad, viem, že by som mal zdvihnúť telefón a niekam nahlásiť policajné hliadky, ktoré sa chodia k našim susedom v práci počas výkonu svojej služby normálne zašívať. Alebo ich tajne nahrať na mobil a poslať to niekam do novín alebo aspoň zverejniť na nete a linky aj s komentárom poslať na adresy kompetentným a zodpovedným. Prípadne aj nabrať odvahu a normálne pánom policajtom povedať, že ich neplatíme zo svojich daní zato, aby len tak vysedávali a bavili sa u kámošov, keď my ostatní musíme okrem iného zarobiť aj na ich výplaty, výstroj a výzbroj, ale aj na ostatné výhody, ktoré im štát, čiže vlastne my všetci, dávame a preplácame...

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Mohol a mal by som sa ozvať aj na vždy rovnaké odpovede niektorých učiteliek, ktoré na námietky a pripomienky nás rodičov odpovedia len: "Toto predsa nemôžete odo mňa chcieť...!" pričom by sme len chceli, tak ako je to v iných školách dobrým zvykom, aby boli známky našich detí aspoň raz za dva týždne, keď už nie hneď, dopísané aspoň do internetovej žiackej knižky. Aby sme aspoň na rodičovskom združení mohli nahliadnuť do diktátov, písomiek a vôbec niektorých prác našich detí a vidieť tak ich úspechy, ale aj chyby na ktoré majú ako žiaci nárok a ktoré s nimi môžeme potom doma rozobrať a spoločne ich odstraňovať. Volá sa to aj spätná väzba a pre svet je to úplne normálna vec, nie však pre našu školu. A keď som sa na to telefonicky pýtal kompetentnej pani z ministerstva školstva, dostal som len odpoveď, že si to musíme vyriešiť aj tak sami. Také typické slovenské, darmožráčov (nie sú zase všetci takí) na úradoch plaťme zo svojich daní, ale problémy si riešme sami! A tak občas musíme aj naďalej vo svojej pracovnej dobe pobiehať po škole a otravovať pedagógov s prosbami o informácie...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mal by som aj v dobrom upozorniť našu susedu z vchodu, že pravidelne parkovať pred domom na vyznačenom parkovisku cez dve čiary tak, že ďalšie auto už nemá nárok a zbytoč- ne potom vzniká veľká medzera do ktorej sa skutočne už nikto ďalší nezmestí alebo ju aspoň troch zahanbiť a nechať jej za stieračom anonymný lístoček s nákresom ako sa má správne parkovať na mieste na to určenom a vodorovným dopravným značením pre tento účel vyznačenom, keďže sa tu už nenaučila v autoškole...Hmmm, mal by som.

Viem, že by som sa mal ozvať a verejne skritizovať, možno napísaním samostatného blogu alebo inou formou, hlúposť (aspoň podľa mňa - keďže som to osobne zažil) so zbieraním podpisov pod petície pri kandidatúrach za nezávislých poslancov alebo primátorov a sta- rostov v komunálnych voľbách, keď sa všade vykrikuje o ťažkej kríze straníckej politiky a vyzý- vajú sa šikovní a schopní aby obetovali svoj čas a pohodlie a nastúpili do služby v prospech tohto štátu. Čím viac nových a najmä nezávislých ľudí tam bude, tým viac straníckych a ekonomických záujmových väzieb sa popretŕha. Zdravý sedliacky a najmä politickými stranami neskazený rozum by sme tam určite potrebovali ako soľ, ale úmyselným presadzovaním takýchto, podľa mňa hlúpych podmienok ich skôr odrádzame. Oddeliť zrno od pliev sa dá predsa aj inak. Napríklad zmenou volebného systému. Ale to by sa vysokým politickým hlavám asi moc nepáčilo. Stačí len chcieť, ale keďže to kompetentným vyhovuje a my len mlčíme a nič nechceme, potom ani nič nedosiahneme. (Asi predsa len o tomto napíšem samostatný blog a tak pre to urobím aspoň niečo...:-)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mal by som, mohol by som, vedel by som..! Problém je, že si to zrejme najskôr odskáčem zase len ja, moje deti a moja rodina. Lebo na Slovensku je to skrátka tak! Takýto ľudia sú u nás považovaní za exotov alebo bonzákov a bláznov, pričom vo vyspelejšom svete je to úplne normálne a práve takto si tam pre seba doslova vydupali lepší život. Ten život, ktorý im dnes závidíme a chceme ho tiež!

Mal by som, mohol by som, mali by sme..! Ale čo bude potom? V období ťažkého Ficizmu, ktorý teraz prežívame je možné už asi všetko. Opäť sa vrátil strach a apatia. Mladí, ale aj starší znovu utekajú preč, tento krát už nadobro a radšej robia na cudzích dôchodcov. Tí rozumnejší nechcú platiť dane a vlastne prečo aj, no a mlčiaca väčšina len dúfa v zázrak. Zázrakom však bude, keď poučení vládami jednej novodobej strany, z ktorých sme tu mali najskôr Mečiarizmus a teraz Ficov valec, nespravíme takú istú chybu v ďalších voľbách do tretice. Ale volebný systém za to nemôže. Môžeme si za to sami! My mlčiaci..., my pekní no sprostí..., my vinní!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

P.S.

Alibisticky teraz napíšem, že ja som si aspoň takto uľavil a napísal tento môj prvý blog, ku ktorému možno pribudnú aj ďalšie, ale čo vy, mlčiaci...?!

Branislav Tóth

Branislav Tóth

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný človek, človek milión. Pracujem, platím dane, pomáham žene s domácnosťou, učím sa s deťmi a držím hubu a krok - tak ako aj mnohí iní. Skrátka...som obyčajný Braňo z malého mesta. (Pozor! Nie som v OĽaNO aj keď sa mi niekedy páči čo robia:-) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu